Portál Po medině pokračuje v rozhovorech s mladými lékaři z různých oborů. Cílem je představit studentům medicíny pohled jejich starších kolegů na zvolený obor medicíny. V minulosti jsme si takto povídali s mladým ortopedem, kardiologem nebo anesteziologem. Dnes přijde řeč na obor královský – chirurgie a ptát se budeme doktora Mateja Masára, který absolvoval v roce 2018 Lékařskou fakultu Ostravské univerzity.
Ahoj Matej, mohl by ses trochu představit prosím?
Zdravím, volám sa Matej Masár, študoval som na Lekárskej fakulte v Ostrave v roku 2012-2018. Pochádzam síce z Popradu, no vždy ma lákalo štúdium u našich „susedov“. Zároveň som ale chcel byť v dostatočnej vzdialenosti od rodného bydliska k občasným víkendovým návštevám, preto som si vybral Lékarskú fakultu v Ostrave.
Jak vzpomínáš na svá studia? Doporučil bys studentům něco?
Na štúdium spomínam veľmi rád. Mám veľa nezabudnuteľných zážitkov či už zo študia alebo celkovo vysokoškolského života. Doporučiť snáď môžem to, aby študenti nepodceňovali prvý ročník a naozaj sa priebežne pripravovali, nie jeden na to doplatil z naších radov.
Pojďme nyní prosím k tvému oboru. Jaká cesta vedla k finálnímu rozhodnutí?
Už od podania prihlášky som vedel, že po škole sa chcem uberať chirurgickým smerom. Po náročnom a úspešnom dokončení poslednej štátnicovej skúšky a 3-mesačných prázninách, ktoré odporúčam naozaj využiť – moja najvačšia rada (usmívá se), som nastúpil na chirurgicko-traumatoloigcké odddelenie v Mestskej nemocnici v Ostrave. Nemocnicu som si obľúbil už počas školy, kedy sme mali možnosť do daného pracoviska chodiť na stáže a povinné praxe.
Jsi se svým rozhodnutím nyní spokojený?
Pred nástupom na oddelenie som bol opakovane upozorňovaný na celkovú vyťaženosť nemocnice, najmä traumatologickej ambulancie, no rozhodnutie som nezmenil. Po nástupe som dostal mesačný rychlokurz chodu oddelenia, chirurgickej a traumatologickej ambulancie a po 2 mesiacoch od nástupu som začal aj slúžiť. Bolo to naozaj náročné obdobie plné nervov a prebdených nocí, no každou novou službou a skusenosťou sa to samozrejme zlepšovalo. Neľutujem.
Jaká jsou hlavní specifika tvého oboru?
Na oddelení je istá hierarchia. Najmladší, a teda aj ja, pracujeme na ambulanciach, kde musíme zvládať základnú diagnostiku brušných ochorení, ďalej je to práca na oddelení a samozrejme operovanie, samostatne zatiaľ len jednoduché operačné výkony, no asistovať chodíme aj na tie najnáročnejšie operácie, ktoré sa u nás vykonávajú. Výhoda chirurgie v mestskej nemocnici, aspoň podľa mňa, je to, že naše oddelenie sa zaoberá aj traumatológiou, takže spektrum operačných výkonov je naozaj široké.
Jaké další obory jsi zvažoval?
Rozmýšľal som ešte nad kardiochirurgiou alebo neurochirurgiou.
To je zajímavé. Proč to nakonec nebyly tyto obory?
Pretože tam nemali voľné miesto a nakoniec som aj rád, lebo teraz mám oveľa širší záber. Neskôr sa dá z chirurgie profilovať viacerými smermi.
Co je pro začínajícího chirurga nejdůležitější a nejsložitější?
Hlavne neprecenovať svoje schopnosti, ale samozrejme treba aj zdravej sebaistoty. V prípade nerozhodných situácií vždy vyhladať pomoc od staršieho kolegu.
Jaké bylo přijetí novými kolegy na oddělení? Pomohli ti?
Na našom oddelení sa člověk stretne s doktormi všetkých vekových kategórií. Medzi mladými máme si myslím dobré vztahy, radi si pomôžeme ako vieme. Snažíme sa nepodkopávať si nohy a spolupracovať, predávať vlastné skúsenosti. To platí aj u starších kolegov. Keď požiadame o pomoc, nikdy neodmietnu, aj keď občas vedia byť aj nepríjemní. No při ich vyťažení sa niet čo čudovať.
Zmiňoval jsi, že sloužíš od konce druhého měsíce v práci. Jaké je tvoje průměrné měsíční pracovní vytížení?
Počet služieb mesačne je cca 4-7.
Jaké je tvoje finanční ohodnocení?
Myslím si, že posledné roky sa finančná situácia zlepšila. Sám som spokojný s ohodnotením, no radím neprepočítávať plat na hodinu (směje se).
Máš čas i na jiné věci než na práci?
Popri práci hrávam s hudobnou kapelou, taktiež občas zašportujem a samozrejme sa venujem svojej priateľke. Občas je to náročné všetko skorigovať, ale dá sa.
Byla ti nabízena k podpisu stabilizační dohoda?
Mám podpísané rezidenčné miesto.
Jak se člověk k rezidenčnímu místu dostane? Bylo to něco, co jsi vyhledával?
Jednalo sa o náhodu. Prvý rok som ho nemal, ponúkli mi ho až druhý rok, neviem presne podľa čoho ho ponúkajú.
Jaká jsou specifika rezidenčního místa? V čem se lišíš od jiných mladých kolegů bez rezidenčního místa?
Všetky kurzy a stáže mi prepláca nemocnica, v podstate som nútený to všetko robiť v pravom čase, oddelenie na to dostáva peniaze – aspoň tak mi to bolo prezentované. Tým by som mal mať zaručené, že pôjdem k atestácii za 6 rokov – aspoň by to tak malo byť.
Ale v prípade, že by som sa rozhodol odísť, musím preplatiť tie kurzy, na ktorých som bol mimo nemocnice.
Chtěl by ses ještě s něčím podělit nebo studentům něco poradit?
Hlavne si dobre vybrať obor. Ak sa to však nepodarí, nie je hanba ho zmeniť a vyskúšať aj niečo iné. Viacerí spolužiaci tak urobili a neľutujú. Moji rodičia mi vždy pripomínajú, že to nie je práca, ale povolanie, no aj to povolanie musí človeka baviť ak to chce vykonávať naozaj dobre.
Díky Matej za tvůj čas i odpovědi.
Tiež ďakujem, pekný deň.
Pm.
